Programu Southwestern Advantage som sa zúčastnil prvý krát v roku 2009 po prvom ročníku štúdia na vysokej škole. Chcel by som ho určite odporučiť každému vysokoškolskému študentovi, ktorý sa nebojí ísť do sveta, má pozitívny vzťah k práci a chce si zlepšiť angličtinu. Táto stáž je jednou z najťažších prác, ktoré som kedy robil, pretože človeka donúti vystúpiť zo zóny komfortu ale zároveň naučí myslieť samostatne, vytvorí neuveriteľné spomienky a množstvo priateľov.

Od roku 2015 pracujem v spoločnosti Sygic, teraz na pozícií Sales Director a mám na starosti obchodný tím 11-tich ľudí. Už síce neklopem na dvere a nepredávam knihy, ale každodenne v práci využívam tie isté techniky pri stretávaní sa s najvyššími predstaviteľmi korporácií a pri tréningu členov tímu. A naučil ma ich Southwestern Advantage pri rozhovoroch s 12 000 americkými rodinami počas štyroch liet. Keby som nepredával knihy, takúto prácu by som asi nemal.

Okrem peňazí a cestovania, ktoré tento program ponúka, je pre mňa veľmi dôležitou lekciou schopnosť zostať pozitívny. Optimizmus a pozitívne nastavenie pomáhajú vyriešiť komplikované a zdanlivo neriešiteľné situácie. Zároveň, mať obavy z tohto programu je úplne prirodzené, je to predsa nezvyčajný typ práce. Dokáže ale naučiť zručnosti, ktoré iné programy neponúkajú a pomôžu rozvinúť osobnosť oveľa rýchlejšie.

Moje pôsobenie v Southwestern Advantage trvalo 10 rokov. Moje prvé leto (2005) som strávila v Idahu, ďalšie roky som predávala v štátoch Texas, Oregon, Kansas a naposledy, v roku 2014, som bola v Južnej Karolíne.

Momentálne som mamička na plný úväzok, no pred materskou som viedla spolu s mojimi dvoma kolegami z Ameriky náš vlastný biznis. Založili sme konzultingovú firmu Northstar. Pomáhame väčšinou IT firmám zo strednej a východnej Európy, zvyšovať efektivitu Sales, aby napríklad prerazili na západných trhoch, v UK alebo USA.

Tento letný program študentom určite odporúčam. Sama som tam získala obrovské množstvo sebavedomia a vďaka týmto skúsenostiam som mohla neskôr založiť a úspešne viesť svoju vlastnú firmu.

Počas prvého ročníka na vysokej škole som si uvedomila, že pokiaľ chcem získať praktické skúsenosti, musím si nájsť prácu na leto. Chcela som ísť veľmi do zahraničia, kde by som sa naučila sebavedome a plynulo konverzovať v anglickom jazyku. Mala som to šťastie, že som bola vybratá do programu Southwestern Advantage a moje leto po prvom roku štúdia som strávila za veľkou mlákou, v USA.

Keď sa na to späťne pozerám, bol to asi najťažší letný internship, aký som si mohla vybrať. Veľa z mojich kamarátov a spolužiakov prišlo na prezentáciu o SW, ale boli veľmi skeptickí a mali pocit, že sa neoplatí leto stráviť klopaním na dvere. Sama som mala obavy, či sa mi bude dariť a či sa mi peniaze, ktoré moji rodičia investovali aj vrátia. Dnes si však neviem predstaviť prácu, ktorá by ma naučila do života toľko, ako mi dalo leto so SW. Celkovo som strávila so Southwesternom 7 rokov a som nesmierne vďačná za tieto roky skúseností.

Momentálne pracujem v Slido ako Customer Success Manager a pomáham našim klientom v americkom regióne. Skúsenosti zo sales a komunikácii, ktoré som získala so SW využívam pri každodennej interakcii s klientami. Rovnako skúsenosti z vedenia tímu v SW mi veľmi pomohli, keď som bola zverená viesť tím v Slido.

Počas mojich rokov so SW som precestovala svet, vybudovala si network úspešných ľudí z celého sveta a nadobudla silné kamarátstva (dokonca aj môjho manželaJ). Takže nakoniec plynulá angličtine je len kvapka v mori v porovnaní so všetkým čo ma SW naučilo.

Stráviť leto v USA je lákavé a program Southwestern ma ako študenta zaujal. Študoval som vtedy 2. ročník informatiky na FMFI UK, ale to mi nijak nebránilo nechať počítač na celé leto oddychovať a ísť predávať knižky. Koniec koncov, po lete som si veľmi užíval nákup nového a výkonnejšieho laptopu. Ale to zďaleka nie je celý príbeh.

Začalo to nevinne. Pred cvičením z matematickej analýzy vbehla do starej pavilónovej učebne doktorandka z matfyzu, že tu má nejaké dotazníky o práci v USA na leto a že kto chce nech ich vyplní a ona si ich potom príde vyzbierať. Chcel som len ja. Asi nedostatok kľúčových slov Google, IBM a CISCO, alebo stres zo zápočtov u spolužiakov zapôsobili. Spomínam si ale, čo mňa hnalo do úplného neznáma. Bola to snaha nenechať si ujsť žiadnu veľkú príležitosť, a ísť do nových nástrah a skúseností. Často aj bezhlavo a až neskôr si uvedomujúc, aké kľukaté cesty som si vybral. Verím totiž, že sa všetko vráti späť v podobe zadosťučinenia, nového sebavedomia, a odhodlania na ďalšie, väčšie úspechy. Cítil som, že Southwestern Advantage nesklame, a bude to práve takáto skúsenosť.

Hneď som si ale uvedomil, že som to ja, čo nemá „sklamať". Miera úspechu je len a len na mne a nie na programe. Doktorandka z matfyzu, moja budúca manažérka Lívia, mi na pohovore v kaviarni vysvetlila že budem platený od počtu predajov, že úspešní predajcovia stretávajú 30 rodín denne a vedia naspamäť svoju prezentáciu (sales talk). Nezľakol som sa, naopak, začal som sa poctivo pripravovať. Ako to chodí, čas uletel rýchlo a ja som už o chvíľu letel do Nashville, stále zadumaný do sales talku, opakujúc si všetko, čo viem o Southwestern Advantage knižkách.

Prvé zaklopanie si už skoro nepamätám – viem len že som išiel do toho s malým srdiečkom, ale bez odvrávania, s pocitom že som sa pripravil. Tuším mi cez okienko povedali, že nemajú záujem. Prvý predaj si ale pamätám presne. Otecko (prisťahovalec z Vietnamu) mal skutočne rád svoju dcéru a vzdelávacie knižky boli pre nich prioritou. Rovnako si pamätám prvý predaj v hodnote nad $200 zárobku, deň so zárobkom nad $1000, leto kedy som si vyslúžil cestu do Egypta pre 30% najlepších predajcov, alebo Awards Banket na Slovensku, kedy môj tím mal najlepší výsledok.

Pamätám si aj na moment kedy som po 5 letách, posledné v slnečnej Kalifornii, úprimne ďakoval programu Southwestern Advantage za tie neuveriteľné zážitky a skúsenosti. Osobné úspechy som si vtedy cenil najviac, ale až v ďalšej etape života som si začal uvedomovať váhu skúseností. Plynulá angličtina, keďže v USA som strávil kumulatívne vyše roka. Komunikácia a porozumenie ľuďom z rôznych kultúr, ako dôsledok vyše 5000 prezentácií. Nevynímajúc manažérsku prácu počas roka na Slovensku, kedy som viedol okolo 100 výberových procesov. Ale najviac sa teším z návykov ktoré mi ostali … Umenie „ísť zaklopať na dvere" - nebáť sa a ísť do toho, osloviť, dať si ráno studenú sprchu a byť pozitívny, aj keď sa dejú veci, ktoré sa prekusnúť len tak nedajú.

Southwestern nesklamal, zadosťučinenie z tohto programu bolo najsilnejšie aké som poznal. Hneď po 5. lete som pokračoval v rovnakom tempe a cieľavedome hľadal úspešné projekty – PhD na Karlovej univerzite v Prahe, a zároveň podnikanie na vlastnú päsť. Netrvalo dlho a všimli si ma koncom roku 2014 chalani z Represent.com, mladého startupu, ktorý bol úspešný v akcelerátore Y Combinator v Silicon Valley, a dnes už úspešne predaného za cca 100 miliónov USD. Dnes sme už súčasťou väčšieho biznisu a v rámci firmy CustomInk má priemerne každý desiaty Američan naše tričko. Najviac si cením prácu s klientami ako Arnold Schwarzenegger, s ktorým sme vyzbierali vyše milión USD pre charitatívny účel - zlepšenie podmienok pre deti z chudobných rodín. Ale pri každodennom stanovovaní si programátorských cieľov, vedení interviews pre nových programátorov a prezentácií v angličtine, si vždy spomeniem na špeciálnu výhodu a všetky cenné skúsenosti, ktoré mi cesty do USA ako mladému študentovi dali.

O programe Southwesten Advantage som sa dozvedela relatívne skoro. Bola som prváčka na EUBE, zvykala som si na nový študentský život a Bratislavu. Okolo októbra/novembra ma kontaktovala moja kamarátka, s ktorou som robila od ZŠ niekoľko rokov kanoistiku. Povedala mi o svojom lete v USA, ktorého sa zúčastnila jedenkrát s tým,f že má možnosť do programu niekoho vybrať. Po stretnutí som mala zmiešané pocity, na jednej strane som vedela, že by som si mohla veľmi zlepšiť angličtinu a konečne vycestovať, na druhej strane som mala pochybnosti o práci, ktorú som tam mala robiť. Keď som si predstavila samú seba, ako chodím niekde po domoch a snažím sa niečo predať mala som veľké pochybnosti. Bola som dosť hanblivá a s predajom som nemala žiadne skúsenosti. Bola som však zvedavá a chcela som sa o programe dozvedieť viac, preto som súhlasila že prejdem cez výberový proces. Počas procesu som získala oveľa viac informácií nielen o programe, ale aj o spoločnosti Soutwestern, o tréningu, ktorý nám bude poskytnutý, o výdavkoch spojených s vycestovaním a pod. Program sa mi čoraz viac páčil aj hlavne kvôli tomu, že som sa mohla naučiť ako si viesť vlastný biznis pod vedením firmy, ktorá je na trhu vyše 160 rokov. Tento internship bol v porovnaní s ostatnými ponukami z Work and Travel v niečom iný a určite by to bola skúsenosť za ktorú by som sa v mojom CV nemusela hanbiť (v porovnaní s prácou v McDonalde, a pod).

Do programu som bola úspešne vybraná asi ako prvá. Počas tohto obdobia som stále mala zmiešané pocity. Na začiatku som bola nadšená, ale postupom času nadšenie opadalo a začala som trochu pochybovať. Pochybnosti sa zväčšovali hlavne kvôli reakciám kamarátov a mojich rodičov. Reakcie mojich rodičov boli diametrálne odlišné - mamina bola rada, že chcem ísť von a zlepšiť si angličtinu a ocino bol zásadne proti. Celý čas ma od toho odhováral, mali sme doma kvôli tomu veľmi veľa hádok aj ma emočne vydieral. Stále mi vykresľoval katastrofické scenáre, ako ma unesú, alebo nič nepredám a budem bez peňazí a pod. Získanie peňazí na zaplatenie víz a letenku bol pre mňa ďalší problém, keďže ako čerstvá vysokoškoláčka som nemala nič našetrené a požičanie od rodičov neprichádzalo kvôli ocinovi do úvahy. Všetky tieto okolnosti ma doviedli k tomu, že som uvažovala, že by bolo jednoduchšie sa programu nezúčastniť, alebo ísť ďalšie leto. Po pár týždňoch som sa opäť stretla s kamarátkou, ktorá mi o programe povedala a prebrali sme moju situáciu. Prebrali sme možnosti na získanie prostriedkov - študentskou pôžičkou a dohodli sme sa, že sa stretne aj s mojimi rodičmi a porozpráva sa s ocinom, keďže sa poznajú. Rozhodnutie bolo teda na mne a keďže som si musela poslať žiadosť o víza tlačil ma už čas. V jeden deň som si sadla a v hlave prebrala všetky plusy a mínusy. V porovnaní s ostatnými možnosťami mi SWA prišiel stále ako najlepšia možnosť, kde sa môžem naučiť najviac, či už v profesijnom, ale aj ľudskom smere. Zobrala som si preto pôžičku a tvrdohlavému ocinovi, ktorý bol stále proti som povedala, že som už dospelá a bude musieť akceptovať moje rozhodnutie.

Myslím si, že všetky tieto problémy a výzvy, ktoré som musela vyriešiť ešte pred letom mi pomohli počas ťažkých chvíľ počas leta. Leto, tak ako ho všetci sľubovali bolo veľmi náročné a bola to jedna z najťažších vecí, ktoré som dovtedy robila. Veľakrát som v ťažkých momentoch rozmýšľala, že skončím. Keď som si ale predstavila ocina, ako mi doma povie: „Vidíš hovoril som ti to!" Hneď som sa prestala ľutovať a išla som za ďalšou rodinou. Američania na moje prekvapenie nebrali podomový predaj tak negatívne ako my doma na Slovensku, dokonca boli často veľmi radi, že stretli niekoho z Európy. Spoznala som veľmi veľa zaujímavých a milých rodín, dozvedela som sa viac o ich mentalite a kultúre a zažila veľmi veľa pekných a zábavných situácií. Zvládanie ťažkých výziev, ma len posilnilo a urobilo ma viac samostatnejšou. Leto som nakoniec dokončila ako 4. najlepšia zo Slovenska spomedzi všetkých prvákov v programe a rozhodla som sa zúčastniť sa ho aj ďalšie roky.

Programu SWA som sa nakoniec zúčastnila 4 roky a teraz by som to ohodnotila ako jedno z najšialenejších rozhodnutí môjho života. Letá boli vždy veľmi náročné, ale takisto som sa pri nich veľa naučila. Na programe sa mi páčilo, že sa viem naučiť nielen o predaji, ale aj vedení, budovaní a trénovaní svojho tímu. Tréningy, ktorých som sa zúčastnila, mi rozšírili pohľad na iný - americký štýl manažmentu, ktorý je odlišný od toho slovenského. Princípy vedenia a budovanie tímu ako aj predaja som neskôr využila na vybudovanie úspešnej slovenskej firmy FinStat. Okrem profesijných skúseností som vďaka Southwesternu spoznala neskutočne veľa úžasných ľudí a môžem mu ďakovať aj za niekoľko dlhodobých kamarátstiev.

Skúsiť či neskúsiť tento program? To bola otázka v roku 2011, ktorú som si položil resp. jedna z mnohých, keď som sa o tomto programe dozvedel. Úprimne, bol som celkom rojko. Dovtedy som nebol nikdy v zahraničí, nieto ešte na inom kontinente a o mojej angličtine ani nehovoriac. Jedným z hlavných dôvodov, prečo som do toho išiel, bol, že sa tohto programu zúčastňoval kamarát, ktorému sa v tom darilo a bol úspešný. Stretol som sa ním, ukázal mi v skratke, o čom program je. Celkom ma to nadchlo, ale mal som obavy, ktoré ešte vzrástli, keď som prišiel domov a povedal rodičom, že by som chcel ísť do USA predávať vzdelávacie knihy „door to door". Prvá otázka môjho otca bola, že kam by si chcel chlapče ísť, keď si bol doteraz najďalej v susednej dedine? Netreba asi ďalej rozvádzať, že moje nadšenie spolu s krátko nadobudnutým sebavedomím, že by som to mohol ísť robiť, klesli niekde k bodu mrazu. Neskôr som sa s tým kamarátom stretol znova a akosi mi to stále nedalo a niekde vo vnútri som mal pocit, že to chcem skúsiť. Aby som z toho nerobil zbytočne drámu, nakoniec ma do programu vybrali a z môjho otca skeptika sa stal podporovateľ.

Či to bolo náročné? Hell yes! To mi ale sľubovali už na Slovensku. Zrejme jedna z najnáročnejších vecí, akú som v živote robil. Preto si túto skúsenosť tak vážim. Myslím si, že čím skôr sa naučíme zvládať ťažké situácie v živote, tým jednoduchší život pre nás bude. A či som to chcel niekedy vzdať počas leta? Úprimne? Áno, áno a áno. Ale o tom to je, človek osobnostne nerastie, keď sedí doma na gauči alebo si užíva niekde na party (i keď aj to treba), ale keď nevzdá situácie, ktoré by možno najradšej vzdal. Dlhé hodiny, horúce dni a odmietnutia, to sú veci, ktoré mi najskôr vadili, no neskôr som bol za ne vďačný.

To, či je tento program práve pre teba ti asi nezodpoviem. Rozhodnutie, či sa o to pokúsiť, musí urobiť každý sám. Ja som sa pre to rozhodol a s odstupom času môžem povedať, že neľutujem. Ba naopak, vďaka Southwestern Advantage som spoznal kopec nových ľudí, veľa z nich sú life-time friends, naučil sa niečo o ľudskej psychológii, stanovení cieľov v živote a ich dosahovaní, zefektívnil komunikáciu a angličtinu posunul na plynulú úroveň. Predtým som prešiel rôznymi brigádami, od pomocníka na stavbe, elektrikára, zavádzača optických káblov až po prácu v kuchyni v Škótsku. Asi nebude ťažkou hádankou, keď sa spýtam, ktorú z týchto skúsenosti som si uviedol do životopisu a ktorú nie. Výsledkom tohto všetkého bolo, že po ukončení vysokej školy som si namiesto na úrad práce alebo robení nejakej podradnejšej práce (ako niektorí moji spolužiaci, ktorí tvrdili, že sa im to s titulom nemôže stať) mohol vybrať prácu, ktorá sa mi páčila.

Preto je dôležité, aby človek počas vysokej školy „len" neštudoval, ale robil niečo zmysluplné, ak chce mať budúcnosť, ktorá sa mu páči. Vôbec neodsudzujem manuálne povolania, sám som si nimi prešiel, avšak na školu som išiel preto, aby som nemusel manuálne drieť a neprežíval od výplaty k výplate s možnosťou jednej či dvoch dovoleniek za rok. Našu budúcnosť určuje aj to aké schopnosti si rozvíjame už dnes, so you better focus on the right ones.

I keď som si to na začiatku nemyslel, Southwestern Advantage je tá najlepší program, ktorý môže študent počas vysokej školy robiť. Z toho, čo som sa naučil v USA, žnem úrodu dodnes. Spolu so známymi rozbiehame investičný fond. B2C a B2B trh nie sú až také odlišné od mojej letnej práce v USA, pracujeme s ľuďmi a aj vďaka sales experience a negotiation skills, ktoré som sa počas mojich 5 liet so Southwestern Advantage naučil, sme boli schopní dojednať si lepšie podmienky u investora, aké nám boli pôvodne ponúknuté. Takto spätne si uvedomujem, že Steve Jobs to presne vystihol, keď povedal:
"You can't connect the dots looking forward; you can only connect them looking backwards. So you have to trust that the dots will somehow connect in your future."

Či ťa už nadchol tento program alebo niečo iné, jediné na čo apelujem je DO NOT PROCRASTINATE AND PUT THINGS IN THE ACTION! Veľa mojich známych a spolužiakov z vysokej školy robia teraz prácu, ktorú nemajú radi, lebo ich angličtina a CV sú mizerné, veľa z nich tvrdilo počas školy, že sú mladí a chcú si užívať a majú ešte čas na prácu (i keď podľa mňa sa tieto dve veci nevylučujú) a veľa z nich mi teraz vraví, „Milan, kiež by som šiel s tebou do USA, keď sme boli ešte na škole."

Nakoniec, takmer vždy ľutujeme veci, ktoré sme neurobili, ako tie, ktoré sme urobili. Rozhodnutie je vždy na nás.

Prečo program so Southwestern Advantage? A prečo nie? Vedela som o mnohých iných programoch v USA ako robiť plavčíka, pracovať v letnom tábore, upratovať, starať sa o deti, robiť čašníčku, či pracovať vo fast-foodoch alebo hoteloch. Nevidela som význam robiť túto prácu v USA, keď by som ju nechcela robiť ani na Slovensku. Navyše by som sa nikde neposunula a nevypracovala. Kto hľadá nájde, takže dozvedela som sa o programe, ktorý ponúka Southwestern Advantage. Povedala som si, super výzva a zároveň cenná životná skúsenosť do budúcna. Pretože komunikačné, prezentačné a predajné schopnosti musí mať človek, keď ide napríklad na pohovor do práce. Čo z toho keď je človek šikovný, keď sa nevie predať. Po skončeni školy som bola na 4 pracovných pohovoroch a všade ma zobrali práve vďaka skúsenostiam, ktoré som mala vďaka letnému programu so Southwestern Advantage. Mohla som si vyberať a dokonca som si dohodla oveľa vyšší plat ako mi na začiatku ponúkali.

Keď sa vrátim na začiatok, pamätám si, že sa rodičia obávali, ako to všetko zvládnem. Myslím si, že je to prirodzené. Všetci rodičia sa boja, sme predsa ich deti. Pred letom som si požičala aj peniažky od rodičov, aby som mohla ísť do USA. Po lete som im požičané peniažky vrátila. Čo sa týka samotného programu, práca je veľmi fyzicky a psychicky náročná, ale práve preto človek napreduje oveľa rýchlejšie. Vidím to aj teraz, to čo je pre ostatných tažké a stresujúce, pre mňa nie je ani zďaľeka. Najdôležitejšie je nebáť sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, pretože výhovorky sú tu môžeme mať stále, príležitosť však nie.
Čo by som spravila inak? Začala by som s programom oveľa skôr. Môje prvé leto bolo po 4. ročniku na vysokej škole. Určite by som sa do programmu zapojila oveľa skôr a využila by som svoje študentské časy na 100% na svoj osobný a profesijný rozvoj.

Aké vlastnosti by podľa mňa mal mať uchádzač? Ak máš v sebe silné odhodlanie niečo dokázať, potom je letný Southwestern Advantage program ten správny pre teba. Úspech je ako ľadovec, ľudia vidia iba povrch ľadovca, ale pod povrchom je pravý základ ľadovca: vytrvalosť, prekonávanie neúspechu, obetovanie svojho voľného času na svedomitú prípravu, správne zvyky a návyky, tvrdú prácu, nadšenie. Všade kam stojí za to ísť skratky nevedú. SEE YOU AT THE TOP!

Keď som sa v roku 2012 prvýkrát dozvedel o možnosti ísť pracovať do Ameriky, bol som prvák na inžinierskom stupni. Moje schopnosti komunikácie v angličtine boli minimálne, a tak som si povedal, že musím vycestovať do krajiny, kde je angličtina domovský jazyk.

Vedel som, že to budú posledné voľné letné prázdniny a tak som ich chcel zmysluplne využiť, aby som mohol po škole vkročiť do reálneho života s plynulou angličtinou a pracovnými skúsenosťami zo zahraničia.
Začal som sa teda obzerať, kam by som mohol ísť pracovať. Ponúk bolo neskutočne veľa od práce čašníka, pomocníka v kuchyni, plavčíka až po animátora v detskom tábore (to som robil viac ako 10 rokov na Slovensku). Avšak ani jedna ponuka sa mi nepáčila, pretože väčšinou išlo o jednotvárne práce a práce v kolektíve so študentmi z celej Európy (hlavne zo strednej a východnej). Čo by nebol problém, ale zo skúsenosti od mojich kamarátov som vedel, že sa lepšie naučili po rusky alebo poľsky ako po anglicky.
A potom to prišlo. V jedno poobedie mi zazvonil telefón a ozvala sa moja manažérka „Deni", že dostala odporúčanie od môjho kamaráta, ktorý vedel, že si hľadám prácu na leto. V telefóne mi povedala pár základných informácií o spoločnosti, s ktorou pracuje, a že ide už tretie leto do Ameriky predávať knihy. Celkom ma to zaujalo a dohodli sme si prvé interview. A tak to celé začalo!

Pamätám si keď som prišiel prvýkrát domov a povedal som, že idem predávať knihy do Ameriky. Prvá reakcia rodičov bola NIE. Prečo vymýšľam, nevieš čo je to za firmu, kde budeš predávať, kde spať, čo budeš jesť a pod. Avšak čím dlhšie som bol vo výberovom procese, tým viac som sa presviedčal, že som si vybral správne. Taktiež reakcie rodičov sa zmierňovali, až napokon súhlasili, aby som išiel na 3 mesiace do Ameriky predávať knihy. Bol som vybratý. Letenky boli kúpené, víza zaplatené a nič mi nebránilo nastúpiť do lietadla a vystúpiť až v Nashville v štáte Tennessee.

Prvé dni v Amerike v sales school boli pre mňa neuveriteľne ťažké. Jazyková bariéra bol asi najväčší problém. Ísť do Ameriky so základmi angličtiny chce naozaj odvahu, ale dá sa to zvládnuť a aj ja som to zvládol. Stačí mať iba dobrý dôvod, prečo absolvovať tento program. Ja som ho mal. Dôvodom bola angličtina. Prišiel som s najhoršou angličtinou z celej slovenskej skupiny v lete 2012. Prvé dva týždne som nerozumel skoro nič a potom sa to zlomilo. Prvé leto som navštívil viac ako 2500 rodín a skončil som ako 4. najúspešnejší predajca zo slovenských „first yearov" (tých čo predávali prvýkrát). Býval som v Oregone v mestečku Gresham, čo je hneď vedľa obrovského mesta Portland u skvelej „host mom" (s ktorou som dodnes v kontakte). Prvé leto mi dalo obrovské množstvo skúseností, zážitkov, osamostatnenia sa od „domovského mama hotela", kamarátov nielen zo slovenskej skupiny, ale aj priamo domácich Američanov.

Moje druhé leto bolo o trošku iné, obohatený o skúsenosti z prvého leta a s angličtinou na komunikatívnej úrovni sa mi začínalo ľahšie. Prvú polovicu leta som pracoval v mestečku Spokane vo Washingtone a potom som sa presunul do Yakimy, tiež v štáte Washington. Pred letom ma vybrali ako student managera, mal som preto väčšiu zodpovednosť a pomáhal som ostatným first yearom. Pracoval som aj v country-side (vidieku). Druhé leto som navštívil približne 2000 rodín a zlepšil som sa v predaji, opäť som si míľovými krokmi zlepšil angličtinu a získal som skúsenosti s vedením a manažovaním skupiny first yearov. Leto dopadlo super, bolo síce náročné, ale opäť ma posunulo dopredu a skúsenosti, ktoré som získal som neskôr využil v každodennej práci (učení na VŠ) aj počas doktorandského štúdia. V minulom roku 2016 som pracoval v spoločnosti Johnson Controls na pozícii OTC Collection analyst pre americký trh. Pamatám si, že pri výberovom procese bol môj manažér z mojej pracovnej skúsenosti veľmi pozitívne prekvapený a hodnotil to ako veľký bonus oproti inej práci v USA, s ktorou sa stretával pri iných uchádzačoch o prácu. V súčasnosti pracujem ako ekonóm – analytik pre Odborový zväz drevo, lesy, voda kde jedna z hlavných činností je vyjednávanie miezd pre zamestnancov v piatich sektoroch.

Tieto dve letá v Amerike patrili jednoznačne k tým najintenzívnejším. Určite by som nezmenil názor, že som sa dobre rozhodol. Teraz keď pozerám spätne, viem, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie, aj keď samozrejme boli dni, ktoré boli ťažšké, no viac bolo dní kedy som si prácu a život v Amerike užíval. Doma na poličke mám stále ukážkové knihy z leta a vždy, keď sa na ne pozriem si spomeniem na neskutočne veľa zážitkov a situácií.

Ak váhaš či ísť alebo neísť, poradím ti jednu vec. Nemáš čo stratiť. Nie je to jednoduchá práca, ale ak budeš vybratý a dáš to, budeš na seba hrdý a neskutočne ti to pomôže do budúcnosti. A ten pocit stojí za to.

„Pozri, ten robil podomový predaj, dokonca v spojených štátoch. Taký by sa nám hodil pri rozbiehaní banky."

Takto si občas môj šéf zaspomína na časy, keď ma pozývali na pohovor na moje súčasné miesto v mBank. Ale poďme pekne od začiatku. Počas vysokej školy som strávil tri letá predajom knižiek v Spojených štátoch. Pred prvým z nich to veru nevyzeralo ružovo. Práve som išiel oznámiť rodičom, že chcem ísť do štátov cez Soutwestern Company. Nasledovala séria otázok: "Čo tam vlastne budeš robiť?" Predávať knižky pre deti. „Skvelé, knižky a vzdelávanie to je dôležité a kde ich budeš predávať?" To ešte neviem, ale viem, že budem chodiť od domu k domu a ponúkať ich. /nastalo ticho/ „Kde budete bývať?" ... hmm to tiež neviem... Ale zlepším si tam angličtinu a idem tam s kamarátom z Liptovského Mikuláša čo tam už bol minulé leto tak to bude pohoda. „Hmmm, porozmýšľaj nad tým ešte prosím ťa" Znela rada od môjho otca. Rodičia z môjho nápadu neboli nadšení. Odchádzal som predsa do štátov, pričom som nevedel som kde budem pracovať a bývať. Avšak nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť. Úplne iná však bola situácia o pol roka neskôr na awards bankete. Konal sa na kaštieli pri Nitre, a boli tam pozvaní aj moji rodičia. Podarilo sa mi získať ocenenie ktoré si najviac vážim. Gold award, ocenie za vytrvalosť, za to že som robil takmer 80 hodín týždenne celé leto. Vtedy boli na mňa právom hrdí.

Soutwestern je pre mňa synonymom tvrdej práce. Nie každý je schopný chodiť od domu k domu, ponúkať knižky, nechať sa 27 krát denne odmietnuť pani Jonesovou a to celé tri mesiace, každý deň 13,5 hodiny. A ako to asi vyzeralo? Skúsim vám popísať jeden obraz môjho bežného dňa. Predstavte si ... Stojím na ulici. Sú dve hodiny poobede a slnko mám priamo nad hlavou. Vonku je 37 stupňov, vysoká vlhkosť, tričko mám celé mokré a lepí sa tak, že stalo súčasťou mojej kože. Kvapka potu mi skĺzla do oka. Štípe to. Snažím sa orientovať vo svojich poznámkach avšak ďalšie kvapky potu spôsobili, ich rozmočenie. Napriek tomu sa snažím nájsť dom kde by som zaklopal. Nikto nie je doma. Ľudia buď spia, alebo sú niekde pri bazéne. „Stojí to zato?" Veľakrát som si položil túto otázku počas leta. Pravda je, že to bol najťažší „job" aký som dovtedy mal.

Keď hovorím A musím však spomenúť aj B. Leto zo Soutwestern ma naučilo veľa užitočných veci. A intenzita učenia bola vysoká. Za mnohé bližšie popíšem Angličtinu. Pravdou je, že som sa ju učil od mojich 7 rokov. Pred letom som mal širokú slovnú zásobu. Avšak s použitím tých slov to už nebolo také ružové. Najskôr som si vetu musel povedať v mysli po slovensky a potom ju preložiť do angličtiny a vysloviť. Takže to niekedy trvalo kým som sa vyjadril. Avšak po tom prišlo leto Soutwestern. Tam som každý deň rozprával v priemere z tridsiatimi rodinami. Najvyšší stupeň bol keď som na konci leta rozmýšľal v angličtine. Dokonca sa mi stalo že mi začali vypadávať niektoré slovenské slovíčka. Momentálne pracujem v banke, kde je nás na centrále tridsať. Dovolím si však tvrdiť, že patrím medzi najlepších v angličtine. Preto, keď sa pripravú projekty s našou centrálou v Polsku, dostávam prednosť pred kolegami ktorí žiaľ nie sú na takomto stupni. Angličtina sa po lete Soutwestern stala mojou silnou stránkou. Je však ešte mnoho vecí čo mi táto skúsenosť dala. Samostatnosť, schopnosť prekonať strach z odmietnutia, stanovovanie a plnenie cieľov.

Na záver chcem povedať, že Soutwestern je drina ktorá nie je pre každého. Ja som jej však vďačný za moje súčasné zamestnanie, výborný stupeň angličtiny a hlavne zo mňa spravila lepšieho človeka.
Odporúčam.